Čaj
Život je ako čaj. Horúci, niekedy pálivý, sladký, aromatický, čierny, zelený a niekedy studený, vychladnutý. Keď večer držím hrnček s nedopitým čajom od včerajšieho večera, je chladný a bez tej príjemnej arómy, ktorá vždy zahreje srdce a myseľ na tom mieste, kde je to treba.
Pozerám sa nad dno pohára a snažím sa vyveštiť si budúcnosť z čaju.
Nenachádzam v ňom žiadne správy a jeho studená chuť mi chladí ústa.
Zohriať, či nezohriať ho? Otázka sa mi preháňa hlavou. Sedím tu tak už hodnú chvíľu, no môj zrak už nieje upätý na šálku s čajom, ale na mesto rozžiarené pouličným svetlom. Pozriem sa na oblohu, ale namiesto hviezd
vidieť len trblietajúci sa svetelný smog. V okamihu ma však upútala
kvapka padajúca po skle môjho okna. Tá však nepadala len po skle. Jedna
sa kotúľala po mojom líci, až dopadla do hrnčeka s čajom. Kvapka vytvorila vôkol seba kruhy a následne splynula so zvyšným čajom. Vtedy som v ňom zbadala niečo zvláštne a pritom obyčajné. Také obyčajné - až bežné. No veci, čo sú bežné, nevidíme vo všedné dni. Ich plnú hodnotu zbadáme iba, keď studený čaj odzrkadľuje naše vnútro. Veď ako môže niekto piť studený čaj? Je to vôbec správne? Čaj je čajom vtedy, keď je teplý, keď si máš s kým ,,cinknúť" a voňať vôňu rozprestierajúcu sa naprieč izbou. Ak je studený, nedá sa s ním zaobchádzať ako s teplým. Ak ho zohrejem, bude sa len tváriť ako teplý, no vo vnútri ním nebude. Ak ho zmiešam s čerstvým, pokazím ním nový čaj.
Dopíjam svoj studený čaj, ale nie až tak studený, akým bol na začiatku. Nezohriala som ho a ani nezaliala iným, len som prehodnotila svoje myslenie. Bol len chladný, ako jeseň. Pretože aj keď počasie prechádza zmenami, sprevádzajú ho rôzne faktory. Na prvý pohľad nie vždy príjemné. Zväčša však po negatívnych zmenách prichádza niečo pozitívne. Posledná kvapka zmizla z mojej šálky a môj zrak spadol na mokrý chodník pod oknom. Zrazu všetko bolo také magické. Veď nie je čarovné vidieť, ako prebieha kúzlo? Všetko mi to začalo zapadať do seba a konečne som videla budúcnosť už vo vypitom čaji. Uvedomila som si, že aj keď to, čím si prechádzame, nie je zrovna najkrajšie, môže to byť pekné. A namiesto sťažovania sa a depresií si poďme radšej spraviť teplý čaj a pozrieť sa na podstatu ,,trápenia".
,, Cing-cing"...