Objavuj

31. december. Čas osláv a zábav. Ja však sedím v izbe na posteli a  predo mnou sa rozprestiera celovečerný program. Nebo je pokryté farebným svetlom a občania mesta nepriamo medzi sebou zápasia, kto bude mať najoriginálnejší ohňostroj. Tento rok bol iný. Mal svoje čaro, svoje osobitosti, ktoré nemal žiaden iný. Zmieta sa vo mne melanchólia.  Pocity sa vo mne miešajú, ako ohňostroj vonku. Zelená, červená, žltá do toho sa mieša fialová s modrou. Nemám rada Silvester.  Prečo ľudia slávia niečo, čo sa končí? Svetlice lietajú vysoko do výšky, ako moje sny. Chcem sa stratiť. Ísť niekde, kde už je nový rok. Odletieť a prelietať ponad farebné mestá. Áno to som ja - dievča, ktoré chce poznať niečo nové, niečo viac, ako len obyčaje, ktoré sa dejú každý rok. Zábava či azda irónia? Vždy túžime po niečom, čo nemáme. Byť s niekým, kto nie je na blízku. Byť niekde, kde nie sme. Robiť to, čo nemôžeme. Čas plynie a s ním aj moje myšlienky. Je v tom však jeden rozdiel. Čas ide dopredu, no moja myseľ sa vracia naspäť. Čo to je za deň? Žeby ,, den opakú"? Vraciam sa, až sa ocitám o 365 dní nazad. Plný dom, všade samé jedlo a hlasná hudba sa miešala s vravou našich známych. Všetci sme tancovali, spievali a príjemná atmosféra vítala nový rok...