Energia
Občas sa zobudíte s pocitom, ktorý neviete opísať. Jediné, čo cítite je, energia. Vstanete z postele a začnete žiť deň, ako zvyčajne. Až neskôr pochopíte prečo...
Deň plynie a začnú sa vám diať podivné veci. Energiu stále pociťujete, ale neberiete ju obzvlášť vážne. Stretávate ľudí, ktorých ste dávno nevideli, ale práve v ten deň ste na nich pomysleli. Verím v zákon príťažlivosti. Na čo pomyslíš, to ti vesmír dá. Zvláštne, ale nie neobyčajné. Zrazu sa udeje moment, ktorý sa vám dnes nadránom sníval. Mávam takéto momenty. Občas mätú zdravý rozum, ale čo v súčasnosti nás nemätie?
Niektoré veci, ľudia, momenty sú v našich životoch len dočasne. Stávajú sa z nich len spojky v našich životoch. Sú tam preto, aby nám pomohli z nejakej ťažkej životnej situácie. Ako raz zaznelo v jednom filme: ,, Ak ma potrebujete, ale nechcete, ostávam. Keď ma už nepotrebujete, ale chcete, odchádzam." Osud niekedy nastolí karty, až príliš ťažko. Niekedy sa s nami tieto karty ,,vlečú" chvíľu, inokedy ich máme na celý život. Prečo odchádzajú ľudia, tak príliš skoro? Odpovedám si na otázku myšlienkou. Asi až po čase zistíme, že tí ľudia boli len dočasnou stanicou, dokiaľ nebudem ja pripravená ísť ďalej. V tom prípade, asi neodchádzajú ľudia, ale odchádzam ja. Po čase sa možno naučíme, že si s niekým nerozumieme, že chceme niečo iné, že to nie je to, čo hľadáme. Po čase príde akési pochopenie, že ak by sa niečo nestalo, nemohlo by to pokračovať takto ďalej. Časom sa zmierite so situáciou a ste pripravený žiť, aj s nevypovedanými otázkami. Zrejme si uvedomíme, že nemá význam vysvetľovať, ak nemá pokračovať.
Občas sú karty dobre premiešané a to čo považujete za uzavreté sa nečakanou situáciu na chvíľu otvorí. Posledný tanec, posledný tón hudby. Posledná spomienky o ktorej ste si mysleli, že už nepríde. Lebo konečné znamená neopakovateľné. Zrazu sa ocitnete na mieste, kde posledná spomienka ožila, aj tie isté postavy v nej vystupujú. Všetko sa zintenzívni a vy konečne pochopíte tú energiu z rána. Nie, nieje to sen. Je to realita a takmer všetko opäť prežívate, lenže už sa nejedná o Vás. Vy ste už len pozorovateľ, už len duch. Vy a Vaše spomienky. Reálne, hlboko ukryté na miestach, kam ste odložili, svoje spojky. Vôkol sa všetko zmieta v rytme, všade cítiť energiu, no Vy len sedíte, Vaša myseľ pracuje. Ticho, dych, posledná nôta a vy viete, že je koniec. Viete, že osud Vám dovolil nazrieť poslednýkrát na tento čas. Už ste pripravený ísť opäť svojou cestou, pripravený a vyliečený posunúť sa vpred.